História Obce Bobrovček
Prvá písomná zmienka o Bobrovčeku je z roku 1231, kde sa Bobrovček spomína pod maďarským názvom Hodos. Pod názvom Bobrowczek sa prvýkrát spomína až v roku 1469.
- Obec zničil veľký požiar v roku 1946 a z pôvodnej architektúry sa nezanechalo takmer nič.
- V júli 1990 bola silná búrka. Blesk podpálil humno jedného domu, čo spôsobilo už druhý, menší, požiar v našej obci.
- V roku 2001 sa uskutočnila oslava vzniku založenia obce Bobrovček a to 770-te výročie od prvej zmienky o Bobrovčeku.
- V júli 2010 sa uskutočnili oslavy 120-teho výročia Dobrovoľného hasičského zboru obce Bobrovček
- V júli 2011 sa konala historicky prvá súťaž hasičských družstiev o pohár starostu obce Bobrovček
Bobrovček ako usadlosť
Dedina bola pôvodne gazdovskou usadlosťou z ôsmych dvorov: Konfálovie , Čajkovie, Kmeťovie, Beňovie, Chebeňovie, Hudecovie, Krčahovie a Adámovie. Ostatná pôda patrila pánovi Štefanovi Illešházymu z Dolného Kubína, ktorý mal v obci úradníkov na vyberanie poplatkov. Keď panstvo padlo, dvory si medzi sebou rozdelili pôdu. Okrem gazdov boli v obci ľudia bez pozemkov tzv. bezzemkovia, ktorí sa ako sluhovia nechávali najímať pri hospodárení na dvoroch. Gazdovia boli združení v Urbári, ktorý tvorili lesy, pasienky, cesty.
Ľudia bývali v drevených domoch. Izby boli bez dlážky, v strede izbice bol stôl a pod ním jama na zemiaky. V jednom kúte postele a v druhom pec. Obloky boli malé. Za domom bola vozáreň, maštaľ a humno. Celý dom bol natretý hlinou z Miškovca, potoka pretekajúceho cez obec. Niektoré domy boli nafarbené na modro, hlinkou z Trnoveckých priečnikov, zamiešanej do hliny.
Obec mala obecnú studňu.Nové zvesti a povinnosti pre občanov vyhlasoval obecný hlásnik. Obecný sluha čistil potoky a studničky v lese, staral sa o cintorín a čistotu obce.
Remeslo v Bobrovčeku
Obživou pre miestne obyvateľstvo boli predovšetkým okolité lesy, ktoré poskytovali drevo pre tesárov, šindliarov a výrobcov smoly. Preto občanov Bobrovčeka nazývali aj smoliaci. Rozšírenou prácou v obci bolo aj vypracovanie konopí, tkanie plátna a kobercov. Chov oviec ľuďom umožnil výrobu syrov, spracovávanie vlny, súkna a šitie kapcov. Obec mala aj mlyn.
Školstvo v Bobrovčeku
Do roku 1870 v Bobrovčeku škola nebola. Po vydaní zákona o zriadení obecnej školy sa zišli evanjelický farár a.v. Matej Lehotský z Trnovca a rím. kat. farár Peter Árvay z Bobrovca
v Bobrovčeku a uzniesli: v Bobrovčeku bude škola evanjelická a v Pavlovej Vsi katolícka, pričom do oboch škôl môžu chodiť deti rôzneho vyznania. Školu deti navštevovali najviac v zime. Na spestrenie kultúry v obci žiaci uskutočňovali rôzne programy pod vedením učiteľov.
V roku 1926 v obci bola založená knižnica „Občianskej Besedy“.
Kultúrna činnosť a zvyky v obci Bobrovček
Hlavným propagátorom osvety v obci po dlhé roky bola škola a jej učitelia. Tradične sa konali majálesy v Zadníkovie sádku. Nad dedinou dával dozor aj Hasičský zbor, ktorý tiež usporiadával zábavy.Cez zimné večery sa nacvičovali divadlá a potom sa hrávali v kultúrnom dome. Na fašiangy sa tancovalo tri večery. Za celý týždeň mala mládež za úlohu pozbierať v obci poživiny a doniesť do kultúrneho domu. Z nich sa navarila kapustnica, praženica , napiekli šišky a nakoniec sa pochovala „ basa“. Prísne sa dodržiaval Advent a pôsty.
